Zimný semster
Predposledný semester na bakálarskom stupni sme začali hneď od začiatku praxou v nemocnici na oddelení, ktoré sme si počas prázdnin vybrali. Ja som si vybral onkologické oddelenenie. Prax sme museli absolvovať v počte 140 hodín. Na onkologickej klinike sa mi ihneď práca sestry zapáčila, kolektiv bol super, vedúca bola zlatá, milá a dalo sa s ňou dohodnúť na zmenách. Mal som rešpekt pred tým oddelením. Myslel som si, že pacienti budú v beznádeji, negatívni, nahnevaní, v zlej nálade a opak bol pravdou (väčšinou). Veľa pacientov sa snažilo byt pozitívnych a usmievavých. Keď som tam prax ukončil povedal som si, že tam chcem robiť, zatiaľ by som to hodnotil ako TOP oddelenie podľa môjho názoru. Po praxi prišla výučba v škole a bol čas sa venovať bakalárskej práci, pretože sme dostali predpísaný protokol konzultácii, ktoré sme museli absolvovať do určitého dátumu. Počas výučby v škole sa to dalo zmáknuť, ale keď potom prišli týždne ďalšej praxe v nemocnici, tak sme kombinovali prax, seminárne prace, ktoré nám zadávali priebežne, písanie bakalárskej práce a skúšky. Bol to masaker, nebudem klamať. Najviac času, samozrejme, brala prax, a hlavne preto, že nám zakázali zo školy robiť dvanásť hodinové zmeny a povolili iba osmičky. Kvôli tomu sa celá prax natiahla na 6-7 týždňov. Túto prax som absolvoval opäť na onkológii a na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (ÁRO). Onkológiu nemusím znovu hodnotiť ale chcel by som zhodnotiť OAIM. Prvé dni som mal pocit, že nič neviem, všetko bolo pre mňa prakticky nové. Postupom času som sa naučil ovládať prístroje, monitory, zlepšil som sa v určitých oblastiach. Prístup sestier bol priemerný, našli sa lepšie sestry, aj horšie sestry. Bezohladu na to, aký tam bol kolektiv, tak som sa tam naučil najviac, a som za to rád, že som mal tú možnosť. Skúškové bolo trochu náročnejšie z hľadiska množstva predmetov, prekrývalo sa to s praxou a do toho písanie záverečnej práce. Ale nič nie je nemožné :). A úspešne som ukončil aj zimný semester.
Letný semester
Posledný semester nezačal nijako inak než praxou. Tentokrát som si vybral oddelenia ORL a kardiologická JIS. Od ORL som nevedel, čo mám očakávať, pretože málokto zo spolužiakov tam bol, ale nebolo tam zle. Naučil som sa ďalšie nove veci z iného hľadiska. Kardiologickú JIS, kde mi pracuje priateľka, ktorá je tiež sestra, by som zaradil na prvé miesto spolu s onkologickým oddelením, čo sa týka prístupu k študentom, kolektívu, atmosféry na oddelení. Neviem povedať, ktoré je lepšie, pretože sa mi páčili obidve. Prax na kardiologickej JIS bola mojou poslednou a poslednýkrát, kedy sa vrátim do nemocnice ako študent bude na praktických štátnych skúškach. Skúškové obdobie prebehlo bez problémov, pretože sme mali v tomto semestri málo predmetov a tak sme sa mohli sústrediť na štátne skúšky. Medzičasom ako sa blížili štátne skúšky prebehla ŠVOČ na pôde univerzity, čo znamená študentská vedecká a odborná činnosť, kedy študenti obhajujú svoju prácu pred komisiou. Je to taká “skúška” pred finále. Ja som obhajoval prácu s názvom „Prevencia infekčných komplikácií pri starostlivosti o centrálny venózny katéter„. Podarilo sa mi získať s touto prácou prvé miesto ! Po tomto sme už iba čakali na záver štúdia.
Konieč štúdia sa blížil a posledným dnom praxe som si uvedomil, že to, čo som sa naučil budem musieť zúročiť na skúškach. Každý deň praxe, každé jedno oddelenie ma niekde posunulo a som rád, že som to už celé absolvoval. Bolo go naozaj náročné najmä časovo. Nespočetné množstvo hodín praxe, praxe zadarmo, ktorú nám nikto nikdy nepreplatí. S tým ale nikto ani nerátal.
Posledný mesiac pred nami a Ideme to dobojovať !