Uvažuješ o tom, že si podáš prihlášku na ošetrovateľstvo do Martina ? Prečítaj si najprv tento článok, a podľa neho sa už rozhodni ďalej.
Ak by niekto nevedel, tak študujem na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine v odbore ošetrovateľstvo, a ako už názov napovedá rozhodol som sa prestúpiť. Keď študujete na lekárskej fakulte iný odbor ako medicínu dosť to pocítite vo svojom štúdiu, hlavne náročnosťou. Už hneď v prvé týždne v prvom ročníku zistíťe, že ľahké to nebude a to hlavne kvôli medicínskym predmetom. Namiesto toho, aby sa vyučovali predmety, ktoré Vám dajú dobrý zaklad do Vašej budúcej praxe sa učíte o genetike, krebsovom cykle, kompetenciu lekára – ako robiť sonografiu, učíte sa o svetle, zvuku, výrokovú logiku – vytrhol som z kontextu pár tém z rôznych predmetov ale podstata je rovnaká NA ČO? Pozeral som si študijné plány na rôznych univerzitách a nič podobne som nenašiel myslím tým predmety ako histológia, lekárska biológia a genetika, epidemiológia. Chápem, že tie predmety sú tam kvôli tomu, že je to lekárska fakulta a výučba je založená na medicíne, avšak je to pre budúce sestry študujúce na tejto univerzite príliš vysoká záťaž.
Ak by som vedel, že tu bude veľmi ale že veľmi málo praxe, tak by som sem nešiel. Je to až smutné ako malo praxe máme s porovnaním ostatných škôl, kde sa vyučuje ten istý odbor.
Obzvlášť pre mňa je prax dôležitá, keďže niesom vyštudovaný ako praktická sestra-asistent. Prax mi dá viac ako teória, ano teória je potrebná ale prečo je tak nezmyselne postavený študijný plán na oše v Martine? Prečo z predmetov ako biofyzika a radiologia, biochémia, filozofia sme mali okrem prednášok aj cvičenia? Namiesto tých cvičení sme mohli chodiť na prax do priestorov nemocnice.
A to je môj dôvod prestupu na Trenčiansku univerzitu. Porovnal som študijné plány a zistil som, že Trenčianska univerzita má viacnásobne vyšší počet hodín praktickej výučby. Martinská univerzita to má podľa všetkého až v magisterskom programe. Myslím si, že škola v Martine je až zbytočne ťažká pre študentov ošetrovateľstva a nie ani tak z hľadiska odborných predmetov týkajúcich sa ošetrovateľstva ale predmetov “mimo obor”.
Samozrejme, ďalšie dôvody prestupu mám: bližšie k trvalému bydlisku (bližšie k rodine), Trenčín je krajšie mesto, na Martin som si nedokázal zvyknúť a teda predovšetkým hlavne málo praxe, plán výučby mi nevyhovoval a príliš medicínske zameranie.
Tak som si jedného dňa povedal stačilo a pozrel som si v študijnom poriadku FZ TNUAD, čo je potrebné, aké dokumenty k prestupu, zisťoval som si na internete, telefonoval som na študijné až som napokon odoslal žiadosť o prestup s dokumentmi. Dokumenty potrebné k prestupu boli:
-vyplnená žiadosť o prestup
-úradne overená fotokópia potvrdenia o prijatí na pôvodnú univerzitu
-potvrdenie o návšteve školy
-výpis absolvovaných predmetov s počtom kreditov
-potvrdené sylaby absolvovaných predmetov
Tieto dokumenty som si bol vyžiadať na študijnom oddelení JLFUK, za ktoré som zaplatil nemalú čiastku. Začiatkom septembra mi prišlo vyrozumenie, že mi povoľujú prestup a bol som celý natešený. Keď som prišiel na študijné oddelenie a dostal som papier, čo musím ešte splniť počas druhého ročníku okrem druháckych povinností, tak mi nebolo všetko jedno, ale tak či tak som bol odhodlaný urobiť všetko preto, aby som to splnil v stanovenom termíne. Okrem povinností týkajúcich sa druhého ročníku som musel absolvovať päť predmetov z prvého ročníku, ktoré sa na JLF v Martine nevyučovali a zároveň tým, že tam bolo menej praktickej výučby, musel som si vo svojom voľnom čase dorobiť 340 hodín praxe v nemocnici popri praxi týkajúcej sa druhého ročníku, a že jej nebolo zrovna málo. Druhý ročník bol celkom náročný pre mňa ako prestupujúceho študenta ale nakoniec som všetko zvládol ešte v predstihu.
Napriek tomu, že som musel absolvovať predmety “navyše”, dorobiť si stovky hodín praxe a musel som to vykonávať vo svojom voľnom čase, tak neľutujem svoje rozhodnutie prestúpiť sem. Tým chcem povedať, že ak sa Vám v živote niečo neľúbi, nie ste s tým stotožnení, urobte zmenu v živote, nikto iný to za Vás neurobí.