Dve slová, ktorých sa každý boji – štátne skúšky. Naozaj je to taký strašiak? Je nutné sa toho báť ? Ešte kým si zodpovieme na tieto otázky sa chcem podeliť s radostnou správou, oficiálne si môžem pred menom napísať Bc. 🥳. Spravil som to! Tak, a teraz si to môžeme prejsť krok po kroku.
Štátne skúšky z ošetrovateľstva sa delia na viacero skúšok:
-praktické štátne skúšky,
-ústna teoretická skúška z klinických predmetov, ustna teoretická skúška z teórie ošetrovateľstva,
-obhajoba bakalárskej práce.
Praktické štátne skúšky
Na tejto skúške nemáte ako podvádzať, nie že na iných by ste mali ako 😆, ale myslím tým to, že Vás idú skúšať z praktických zručnosti, ktoré ste si zdokonaľovali počas tých troch rokov na praxi. Ráno sme si vylosovali pacienta a oddelenie, u ktorého sme aj mali presne napísané výkony, ktoré budeme vykonávať. Vytiahol som si odber venóznej krvi, odber krvi na ABR a EKG. Povedal som si, že to je v pohode, nemám čo pokaziť, to ovládam. No a potom to prišlo. Doplatil som na to, že na internom – ženy oddelení som nebol a nevedel som, kde majú rôzne pomôcky. Učitelia to vyhodnotili, že som bol v strese, pritom som len nevedel nájsť materiál. Keď som si už aj pomôcky nachystal, prišiel som k pacientke, predstavil som sa, informoval ju o výkone, tak som položil podnos s materiálom na stolík, ale bohužiaľ som ho položil na kraj a o pár sekúnd bolo všetko na zemi. Stres som nepociťoval ale navonok som tak zrejme pôsobil a nie je čudo 😆. Každopádne, krv sa odobrala, EKG bolo správne urobené, odber krvi na ABR, bola urobená s menšími problémami ale podarilo sa. Medzitým ako sme mali robiť výkony, ktoré sme si vylosovali učitelia hodnotili aj to, akým spôsobom komunikujeme, a či od nich získavame informácie priebežne na zostavenie potrebnej dokumentácie, ktorú budeme obhajovať pred skúšajúcou komisiou. V mojej hlave som sa sústredil iba na správny postup daného výkony, nie to ešte aby som sa pýtal pacientky, či nemá problémy s močením. Po dokočení vykonanej práce sme malo čas a priestor na zhodnotenie dokumentácie, a vypracovanie ošetrovateľského procesu, ktorý je súčasťou hodnotenia. Keď sme to spravili, tak sme mali ísť na chodbu, kde sa budú konať obhajoby a ja som omylom vošiel do miestnosti, kde mala prebiehať ústna obhajoba, tak si ma tam už rovno nechali a išiel som prvý. Pýtali sa ma na pacientku, aké lieky užíva, prečo ich užíva a na čo ich užíva, aké ma ochorenie, aké ma plánované vyšetrenia, prečo sa jej brala krv, aké parametre, hodnoty vyšetrovaných parametrov a tak podobne, proste všetko o pacientke. Po obhajobe som nebol príliš nadšený s mojím výkonom ale zvládol som to. So známkou som takisto nebol spokojný, pretože jeden deň neodrážal moje skúsenosti a zručnosti za celé štúdium a nebolo to objektívne podľa môjho názoru. Zhodnotili ma, že som bol v strese, a že to bolo na škodu. V strese som nebol, bol to len deň blbec. Hodil som to za hlavu, dôležité bolo že som to spravil ! Nedostal som úplne zlú známku ale mohlo to byť lepšie, nevadí, všetko zle nás posúva vpred !
Takže takto prebiehali moje praktické štátne skúšky. Nie, netreba sa toho báť, treba si veriť a mať teoretické a aj praktické vedomosti. V nasledujúcom článku sa povenujem ďalším častiam štátnych skúšok, ako prebiehali a či to bolo náročné. 🙂