Tretí semester som začal už na Trenčianskej univerzite, pretože som prestúpil z univerzity v Martine do Trenčína. Semester v Trenčíne začal praktickou výučbou v nemocnici na ortopedickej klinike od polovice septembra, kde som musel absolvovať 150 vyučovacích hodín. Po absolvovaní týchto hodín som prešiel na neurologickú JIS, kde bolo nutné absolvovať ďalších 150 hodín. Popri praxi som samozrejme chodil na predmety s prvákmi, ktoré som musel absolvovať kvôli tomu, že v Martine tieto predmety absentovali. Na ortopedickej klinike hodnotím prístup sestier a celkovo kolektívu a prístupu k študentom trochu podpriemerne. Neurologická JIS bola na tom lepšie.
Praktická výučba v Trenčíne sa mi ihneď zapáčila s viacerých dôvodov.
Ako prvý dôvod bolo, že zmeny sme si mohli prispôsobiť, či sme chceli robiť 8 hodinové zmeny alebo 12 hodinové. Samozrejme, ak sme robili dvanástky, tak sme prax ukončili v predstihu, čo bolo super. V Martine sme museli kopírovať služby mentorky, tým pádom prax sa natiahla aj na celé leto + nočné zmeny. A tu je ďalší dôvod – mentorka. Mne to absolútne nevyhovovalo, že mi na praxi v MT neustále niekto stál za chrbtom a sledoval čo , ako vykonávam. V Trenčíne úlohy prideľovali sestry v danej službe a nestáli nám za chrbtom ( väčšinou ), tak aj bolo viac práce a deň ubehol rýchlejšie. Tretí dôvod prečo prax v TN bola lepšia než v MT je, že sme nemuseli spracovávať XY stranovú dokumentáciu, a portfólio, za ktoré sme boli hodnotení v Martine.
Myslím si, že zimný semester v druhom ročníku nie je nejako ťažký pre bežného druháka, pre mňa bol náročnejší s pochopiteľného dôvodu.
Počas skúškového obdobia nasledovala súvislá osetrovateľská prax, ktorú som tentokrát vykonával na psychiatrickej klinike v počte 140 hodín. Túto kliniku z hľadiska prístupu a kolektívu som si od začiatku zamiloval. Cítil som sa tam, že patrím do kolektívu a preto som sa tam aj v prázdninovej praxi v letnom semestri opäť vrátil (260h)
Štvrtý semester
Po úspešnom absolvovaní skúškového obdobia prišiel letný semester a tentokrát sa nám striedali týždne výučby a praxe. Prax som si vybral na operačných sálach (150h) a na chirurgii – ženy (150h). Keď som tieto oddelenia absolvoval začal som si dorábať prax z prvého ročníku na fyziateicko-rehabilitačnom a na chirurgii – muži dokopy z prvého ročníku 340h.
Operačné sály boli veľmi zaujímavé. Bol som sa urologických a chirurgických operačkách. Všetko bolo fajn ale po pár dňoch mi prišlo všetko repetetívne a nudné. Zistil som, že táto špecializácia by nebola pre mňa. Ak by som mal ale zhodnotiť oddelenia od najlepšieho po najhoršie v letnom semestri, tak by to vyzeralo takto:
1.Psychiatrická klinika 2. Fyziatricko-rehabilitačné, 3. Operačné sály, 4. Chirurgia – muži, 5. Chirurgia – ženy. Chirurgia ženy je takzvaným postrachom študentov ošetrovateľstva. Vyhorené sestry, zlá atmosféra na oddelení, zlý prístup k študentom, sledovanie prestávok študentovi, odchod ani o minútu skôr a podobne.
Skúškové obdobie je ťažkým orieškom v letnom semestri, keďže viacero predmetov je dvojsemestrálnych. Najťažší bol pediatria ale dalo sa to naučiť, len bolo potrebné sa tomu venovať dlhší čas. Potiahol som si otázky, ktoré som si aj chcel vytiahnuť, takže som to zvládol výborne, ale venoval som tomu približne desať dní. Samozrejme, popri skúškovom som chodil na už spomínanú prázdninovú prax na psychiatrickú kliniku. Opäť tam bolo super, najmä na psychiatrii – ženy.
Po splnení všetkých požiadaviek som letný semester v druhom ročníku úspešne ukončil a predomnou bol posledný ročník na bakalárskom stupni štúdia.